Kohut

Krátko po revolúcii sa v učebných osnovách škôl objavili prvé pokusy o sexuálnu výchovu. To som ešte trávil čas na základnej škole. Doteraz si pamätám ako sa nám riaditeľ, chudáčisko celý spotený od nervozity, snažil vysvetliť, že najprv musí byť láska, až potom sex. Z jeho strany to považujem za dôkaz, že ilúzie sa nestrácajú ani vo vysokom veku.

Ostatnú nedeľu som objavil zvláštny hrejivý pocit. Pocit slobody, voľnosti. Uvažoval som, čo si počať so životom. Rozbehnúť niečo nové v práci? Alebo sa na súčasnú prácu vykašlať úplne a prejsť o dom ďalej? Ten príjemný pocit môcť slobodne (pravda s istými, danými obmedzeniami) sa rozhodnúť, je ťažko opísateľný. Je jedinečný!

Už pár týždňov sa u nás vyletnilo a ja som opäť začal strečkovať. Hneď som začal prstom behať po mape v snahe nájsť nejaké miesto na stanovanie. Aby som sa dostal do formy, rozhodol som sa, že začnem behať :-o

Spozoroval som, že moje články sú poznačené náladou. Je rozdiel medzi tým, čo píšem v dobrej a čo v zlej nálade. Založil som preto dve nové témy. Jednu pre články napísané v maniakálnej fáze a druhú pre články písané v depresívnej fáze. A začnem hneď zvesela depresívne.

Pár týždňov sa na Slovensku omieľa aféra ohľadne ťažby kalamitného dreva v akomsi chránenom pásme. Nejaká pokojná zeleninová dolina. Alebo to je Tichá a Kôprová dolina?

Že politici nie sú zväčša celkom normálni som pochopil v pomerne skorom veku. Ale že ich rozumové schopnosti približujú k idiocii, mi dochádza až teraz.

Za tých pár rokov mojej zárobkovej činnosti sa mi podarilo identifikovať dva typy ľudí ťažko poznamenaných svojou prácou, či priam chorobou z povolania. Právnikov a úradníkov. Na právnikov som sa už sťažoval dosť, tentoraz to budú úradníci aj s ich byrokraciou.

Na jednom blogu som čítal zaujímavý komentár o zmysle života. S účelom vytvoriť „reťazovku“ som bol vyzvaný aj ja, aby som popísal, čo je zmyslom života.

Po dvoch rokoch sa mi podarilo stiahnuť fotky z mobilu. Aj keď nie príliš kvalitne, ale predsa.

Raz som čítal, že zmysel života nájdem v čísle 42. Podľa mňa je to hlúposť. Zmyslom života je jednoznačne 34:)