Kohut

Na Slovensku nám lekári veselo štrajkujú a čoskoro možno aj naostro. Je zaujímavé ako nenápadne sa náš Fiko-premiér zrazu dokáže tváriť (zvlášť keď si spomeniem čo bolo pred voľbami). Neostáva iné, len si zvyknúť na podobné. Ale k podstate...

Spočítal som knihy v mojej knižnici a našiel som cez stovku titulov o vojne. O antických, križiackych, svetových vojnách... Tisícky strán o smrti, utrpení a ničení. Občas keď listujem tými knihami mám pocit, akoby som sedel na cintoríne uprostred masových hrobov. Už si ani nespomínam prečo som ich všetky kupoval a čítal.

Krátko po revolúcii sa v učebných osnovách škôl objavili prvé pokusy o sexuálnu výchovu. To som ešte trávil čas na základnej škole. Doteraz si pamätám ako sa nám riaditeľ, chudáčisko celý spotený od nervozity, snažil vysvetliť, že najprv musí byť láska, až potom sex. Z jeho strany to považujem za dôkaz, že ilúzie sa nestrácajú ani vo vysokom veku.

Ostatnú nedeľu som objavil zvláštny hrejivý pocit. Pocit slobody, voľnosti. Uvažoval som, čo si počať so životom. Rozbehnúť niečo nové v práci? Alebo sa na súčasnú prácu vykašlať úplne a prejsť o dom ďalej? Ten príjemný pocit môcť slobodne (pravda s istými, danými obmedzeniami) sa rozhodnúť, je ťažko opísateľný. Je jedinečný!

Už pár týždňov sa u nás vyletnilo a ja som opäť začal strečkovať. Hneď som začal prstom behať po mape v snahe nájsť nejaké miesto na stanovanie. Aby som sa dostal do formy, rozhodol som sa, že začnem behať :-o

Spozoroval som, že moje články sú poznačené náladou. Je rozdiel medzi tým, čo píšem v dobrej a čo v zlej nálade. Založil som preto dve nové témy. Jednu pre články napísané v maniakálnej fáze a druhú pre články písané v depresívnej fáze. A začnem hneď zvesela depresívne.