Kohut

Keby som už prekročil šesťdesiatku, rešpektoval by som predsudky ľudí a trpezlivo ponechal svoj osud prírode. No keďže len začínam chápať nešťastie a nič mi neprináša radosť, načo znášať dlhé dni, čo mi nesľubujú nič dobré? Oh, ako sa ľudia len vzdialili od prírody! Akí sú zbabelí, podlí, podlízaví!“

 

Občas sa hovorí, že nič nové sa už nedá vymyslieť. Všetko tu už raz bolo a čokoľvek nové je len opakovaním už prežitých, či vymyslených príbehov.

To isté sa dá povedať o mojich pokusoch odhaliť zmysel života. Preto ma svojho času zaujalo keď som našiel pozoruhodné výroky M.R.Štefánika. Zastavuje sa v nich nad tým istým: zmyslom, či nezmyslom života. (Viď môj starý blog.) A to cca sto rokov predo mnou.

Pre zmenu citát, ktorým som začal tento príspevok, nenapísal nik menší (či väčší) než Napoleon Bonaparte. Urobil to pred viac ako 200 rokmi. Jednoducho: všetko tu už raz bolo a nič nie je nové.

Život sa stále „len“ opakuje. Pozoruhodné je, že napriek nekonečnému opakovaniu môže byť stále zaujímaví.