Občas ma Život dobehne,
poklepe mi po ramene.
Prinúti ma obrátiť sa, zložiť okuliare.
Čo bolo jasné sa rozmaže,
preberie zo snov pravdaže.
Nádej sa v okamihu rozplynie v nedohľadne.
Vtedy nechápem ako som mohol snívať,
ako príjemnú predstavu prijímať.
Občas ma Život dobehne,
chlad mi po chrbte prebehne.
Zúfalo sa obzerám všade vôkol,
či nenájdem niekoho nablízku.
Slamku, či drobučkú halúzku.
Hocčo, čo spomalí osamelé topenie.
Občas ma Život dobehne.
dá zopár do zubov a zavrhne.
Čoby vytĺkol zo mňa všetku nádej a sny.
Často si nájdem Život a štuchnem ho do rebier.
Vyžobrem si zaucho za každú zo stoviek prehier.
Komentáre
nu